Dimi Ivan Trej vyštudoval spev na jednom nemenovanom   konzervatóriu, ktoré jeho mimoškolské spevácke činnosti  reflektovalo ako činnosť dehonestujúcu. Skutočnosť, že túto školu vyštudoval však zaručuje fakt, že zvláda aj techniku klasického spevu, ktorému sa zvykne nadávať aj „Krásny“.     Cez prvú porotu v umeleckej súťaži Slovensko Hľadá Superstar neprešiel pre nadčasovosť svojho speváckeho neremeselného umenia a tak skúšal šťastie v cudzine. Ako sa sám vyjadril, inklinuje k voľnejším a experimentálnejším verziám umeleckého pnutia a stretnutie s Dimim bolo kľúčovým momentom, ktorý mu pomohol nájsť nielen samého seba, ale i zvláštny, doposiaľ neprebádaný priestor spevu, ktorý je ako sa sám vyjadril:

"ako krása pierka sťa by tancom vzplanúca."

Kým Dimi Ivan Trej študoval na konzervatóriu, Ivan Dimi Trej sa zaoberal podrobným vedeckým a umeleckým skúmaním všetkých rozličných foriem samotného umeleckého pnutia.

Po tom, čo založil tzv. „princíp nádychu“ v speve, stál pred neľahkou úlohou nájsť umelca, ktorý dokáže túto teóriu adekvátne pretaviť do umeleckej praxe. V krátkosti ide o taký typ spevu, ktorý sa realizuje pri výdychu nadmerného množstva vzduchu voňajúcim za železnicou. Tempo: allegro.

Po troch  kolách šou „Slovensko Hľadá Superstar“ si uvedomil, že to ani nemusí byť len umelecky spevák slovenskej národnosti, ale pokojne to môže byť aj umelecký cudzinec, ktorý disponuje šikovnosťou, je do pohody a k tomu je schopný naučiť sa jazyk. Keďže jeho televízny prijímač nechytal a nevysielal európske programy vysielajúce "Superstar", musel emigrovať vždy kúsok za hranice jednotlivých štátov.

Ubytovával sa v hoteloch a na ich recepciách bol známi ako čudák, ktorý sa ešte pred opýtaním na voľnú izbu, opýtal "Chytáte superstar?" Precestoval tak mnoho krajín a túto cestovateľskú romantiku kompenzovala neustála nespokojnosť z absencie adekvátneho a jemu vyhovujúcemu umelcovi.

Kľúčovým momentom jeho pomaly narastajúcej beznádeje však bolo vzhliadnutie tzv. hviezdnej roty v jednej nemenovanej krajine, ktorú podľa počtu hlasujúcich divákov vyhral práve Dimi Ivan Trej. Ako sa sám Ivan vyjadril : "prišlo jednak podozrenie, že práve Dimi

by mohol vyhovieť mojim teoretickým požiadavkám pre spev, jednak motivácia nájsť ho napriek ochrane údajov zo strany istej cudzineckej verejnoprávnej televízie.“

Začiatkom roka 2008 sa stretli na jednom nemenovanom mieste danej krajiny a začali konzultovať danú problematiku. Do problému teoretického rázu, ktorý bol témou prednášok a konzultácii však vstupoval aj problém lingvistický, keďže miestny jazyk im spôsoboval nemalé problémy. Po mesiaci konzultácii a prednášok sa teda uchýlili k pravidelnému troj-týždňovému navštevovaniu nemenovaného nahrávacieho štúdia v danej krajine.

Dôsledkom stále pretrvávajúcich  jazykových bariér sa tu obaja autori museli umelecky odmlčať. Nešlo však o klasický význam odmlčania, ale o abstrahovanie všetkých verbálnych prvkov z komunikácie. „Spočiatku sme na to mali dôvody ekonomické, lebo každá hodina v štúdiu stála nemalé peniaze, ale časom ich vystriedal dôvod umelecký“, prezradil Dimi. Jediným zachovaným artefaktom tohto obdobia je práve skladba s invenčným názvom: „zvonenie na mobil“, Opus 24.

Pôvodný projekt však dokončili doma vo svojom rodnom meste krátko po tom ako zistili,

že obaja pochádzajú z jednej a tej istej krajiny. Projekt navyše urýchlila skutočnosť,

že komunikovať už mohli v rodnej reči. Výsledkom tejto spolupráce je skladba:

„Margecany song“ /Trej vocal remix 2008/.